
Cieľom tejto púte bolo nájsť v indických ášramoch pokoj a vnútorný pokrok dávaním i utíšením, seba kultiváciou. Získali sme nové psychohygienické návyky a ozdravili myslenie vo vyhni zážitkovej skúsenosti a počas stretnutí s našimi duchovnými priateľmi, múdrymi a dobrými ľuďmi, ktorí sa s nami podelili o svoje poznanie .Nechýbala chutná zdravá indická kuchyňa, veľa umeleckých a nezabudnuteľných duchovných zážitkov. Ale teraz po poriadku.
1. časť Lonavla – sídlo výskumu jogy a psycho-somatiky
Aj na prelome rokov 2014/15 som znovu so skupinou vyštartovala do južnej Indie. 15. decembra sme pristáli v Mumbai. Je to obrovské prímorské mesto – brána do Indie. Okolo pobrežia sa ťahá náramok skvostných palácov. Navštívili sme starobylé chrámy a ubytovali sme sa v hoteli Ganesha. Vedúci recepcie bol starší pán hovoriaci dobre anglicky a pomohol nám vo všetkom, čo sme potrebovali. Nebral bakšiš. Potešilo nás to, lebo radšej dávame „donation“ v ášramoch, ktoré sú prístupné každému pútnikovi a návštevníkovi, niektoré dokonca zdarma.
Z Mumbai sme putovali autobusom do Lonavle. Je to horské mestečko, ktoré som poznala desiatky rokov, keďže je tam svetovo uznávané výskumné centrum jogy. Založil ho autor publikácie Jogová terapie preloženej aj do češtiny Swami Kuvalayananda (1883 – 1966). Bol to výnimočný človek a bádateľ, ktorý v mladosti stretol svojho učiteľa a ten ho usmernil založiť Kaivalyadhama ášram a venovať sa výskumu jogy a liečbe jogou.
Fotografiu tohto majstra sme videli na stene u principála ášramu R.S. Ghopalu. Dožil sa v zdraví 123 rokov a vyvanul v „mahásamádhi“. Takto sa nazýva vedomý odchod z tejto planéty. Paramahansa Šrí Madhavadasji Maharaj (1798 - 1921) bol veľký jogový majster z Bengálska, ktorý po 50 rokoch cestovania pešo po Indii a cvičení jogy na samote v Himalájach, sa usadil na brehoch posvätnej rieky Narmada v štáte Gudžarát, a vo veku 80 rokov začal učiť. Popri majstrovi Sri Mahaprabhudžim z Khatu ášramu v Rádžastháne je to druhý človek, o ktorom viem, že sa v minulom storočí dožil v zdraví požehnaného veku.
Nedávno som sa dozvedela, že 21. jún bol ustanovený OSN ako Svetový deň jogy na podnet indického premiéra. Swami Kuvalayananda je známy výrokom: „Fyzický aspekt jogy je len jej menšia časť, lebo ide predovšetkým o mentálnu a spirituálnu úroveň“. Hatha joga, ktorá sa rozšírila z Indie do celého sveta, je zameraná predovšetkým na telesné cvičenie, dnes sa otvára priestor pre duševné cvičenie, meditáciu a porozumenie podstaty jogy.
Navštívili sme meditačnú jaskyňu neďaleko ášramu s krásnym výhľadom na Lonavle. Tu získali osvietenie aj ďalší žiaci a žiačky. V Indii sa človek aspoň počas pár týždňov utíši, tak trochu vciťuje do kože týchto velikánov ducha, ktorí sa nenechali rozptyľovať svetskými žabomyšími starosťami a vtiahnuť do duality a následných rozporov, bojov.
PhDr. Anka Galovičová, Indiu navštívila minimálne 40krát...
http://anka-galovicova.webnode.cz/
1. časť Lonavla – sídlo výskumu jogy a psycho-somatiky
Aj na prelome rokov 2014/15 som znovu so skupinou vyštartovala do južnej Indie. 15. decembra sme pristáli v Mumbai. Je to obrovské prímorské mesto – brána do Indie. Okolo pobrežia sa ťahá náramok skvostných palácov. Navštívili sme starobylé chrámy a ubytovali sme sa v hoteli Ganesha. Vedúci recepcie bol starší pán hovoriaci dobre anglicky a pomohol nám vo všetkom, čo sme potrebovali. Nebral bakšiš. Potešilo nás to, lebo radšej dávame „donation“ v ášramoch, ktoré sú prístupné každému pútnikovi a návštevníkovi, niektoré dokonca zdarma.
Z Mumbai sme putovali autobusom do Lonavle. Je to horské mestečko, ktoré som poznala desiatky rokov, keďže je tam svetovo uznávané výskumné centrum jogy. Založil ho autor publikácie Jogová terapie preloženej aj do češtiny Swami Kuvalayananda (1883 – 1966). Bol to výnimočný človek a bádateľ, ktorý v mladosti stretol svojho učiteľa a ten ho usmernil založiť Kaivalyadhama ášram a venovať sa výskumu jogy a liečbe jogou.
Fotografiu tohto majstra sme videli na stene u principála ášramu R.S. Ghopalu. Dožil sa v zdraví 123 rokov a vyvanul v „mahásamádhi“. Takto sa nazýva vedomý odchod z tejto planéty. Paramahansa Šrí Madhavadasji Maharaj (1798 - 1921) bol veľký jogový majster z Bengálska, ktorý po 50 rokoch cestovania pešo po Indii a cvičení jogy na samote v Himalájach, sa usadil na brehoch posvätnej rieky Narmada v štáte Gudžarát, a vo veku 80 rokov začal učiť. Popri majstrovi Sri Mahaprabhudžim z Khatu ášramu v Rádžastháne je to druhý človek, o ktorom viem, že sa v minulom storočí dožil v zdraví požehnaného veku.
Nedávno som sa dozvedela, že 21. jún bol ustanovený OSN ako Svetový deň jogy na podnet indického premiéra. Swami Kuvalayananda je známy výrokom: „Fyzický aspekt jogy je len jej menšia časť, lebo ide predovšetkým o mentálnu a spirituálnu úroveň“. Hatha joga, ktorá sa rozšírila z Indie do celého sveta, je zameraná predovšetkým na telesné cvičenie, dnes sa otvára priestor pre duševné cvičenie, meditáciu a porozumenie podstaty jogy.
Navštívili sme meditačnú jaskyňu neďaleko ášramu s krásnym výhľadom na Lonavle. Tu získali osvietenie aj ďalší žiaci a žiačky. V Indii sa človek aspoň počas pár týždňov utíši, tak trochu vciťuje do kože týchto velikánov ducha, ktorí sa nenechali rozptyľovať svetskými žabomyšími starosťami a vtiahnuť do duality a následných rozporov, bojov.
PhDr. Anka Galovičová, Indiu navštívila minimálne 40krát...
http://anka-galovicova.webnode.cz/